Ranné nádeje

8. listopadu 2013 v 19:00 | Peter Gustáv Hrbatý |  Malé myšlienky
Dnes som sa zobudil a pozrel von oknom. Počasie sa zo včera vylepšilo, a tak bolo z okna internátu možné vidieť zástupy študentov ponáhľajúcich sa do školy. Tu sa jeden pristavil pri druhom porozprávali sa, tu jeden pobehol aby stihol prednášku a všetko sa to miesilo v jednej kope v kope všehobytia...

Aké krásne pozerať sa na toľkú kopu mladých a nádejných ľudí, ktorí idú do školy - každý so svojou víziou... Zrazu som si uvedomil, že sa predo mnou nepohybujú len masy ľudu ale predo mnou sa pohybujú ľudia, z ktorých každý má svoj život, osud, každý prežíva svoje strasti, slasti, radosti i smútky, a každý z nich chce svoj život naplniť šťastím a spokojnosťou. Och aké krásne... Koľko nádeje predo mnou...

V dnešnej dobe neistoty je nádej asi to jediné čo nám ostáva. Veď o čo sa už len dnes môžeme oprieť? Minulosť, tá je za nami - budúcnosť, tá je ďaleko - prítomnosť, tú neuchopíme... Musíme len dúfať a mať nádej, že to čo sa deje okolo nás, že celý tento pohyb, ktorý vidím pod mojím oknom, a ktorého som sám tiež súčasťou má zmysel. Nádej - viera - dúfanie v zmysel nášho života!

Každý z nás hľadá ten svoj kúsok šťastia a verí, že mu vydrží čo najdlhšie. Veď kde by bol človek bez nádeje? Bez nádeje v zmysel života by sme boli len škrupinky, torzá ľudských pozostatkov plávajúce priestorom. A to je ešte horšie ako keby sme zomreli, lebo ak nemáme nádej v šťastie nie sme ani mŕtvi ani živí - sme len torzo bez ducha.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama