O Vianociach...

29. prosince 2013 v 12:43 | Peter Gustáv Hrbatý |  Spoločnosť, doba a ja
Vianoce, opäť sme sa s nimi stretli. Patria k nim neodmysliteľné zvyky, starodávne tradície, bez ktorých si mnohí nedokážeme tieto sviatky predstaviť. Veď čo by boli Vianoce bez stromčeka, kapustnice, či kapra (poprípade inej ryby)? A samozrejme vianočná idylka- rodina pri spoločnej štedrovečernej večery a následné spoločné otváranie darčekov. Povieme si koľká krása, aký nádherný vianočný duch. No kde je realita?

Dnes by sme si márne, ba možno naivne mysleli, že Vianočné tradície sú rovnaké ako kedysi. No poďme pekne od začiatku. Ľudia žijúci dnes na dedine sa ešte možno pridržiavajú zvykov svojich rodičov. Tieto obyčaje sú akýmsi pozostatkom minulosti, ktorá by mala byť uchovávaná pre budúce generácie. Teraz sa však stretávame s množstvom iných nových "pseudotradícií". Pozor! Toto môže byť nebezpečné... O čom to vlastne hovoríme? Skúsme sa zamyslieť nad tým čo sme robili vo Vianočnom období. Koľkí z nás behajú po obchodoch, zháňajú haldy vecí, snažia sa vybrať pre svojich najbližších najkrajší a dostatočne hodnotný darček. Na tom nie je nič zlé, pretože úmysel je ušľachtilý. Veď potešiť svojich priateľov a rodinu je v každom prípade nádherné, ale čo sa skrýva za nádhernou výzdobou obchodov a obrovskou ponukou darčekov?

Dnes počas Vianoc je na ľudí vyvíjaný enormný tlak zo strany médií, obchodných spoločností, či reklamných agentúr. Sme zahŕňaný tisícami kampaní, ktoré sa nám snažia podsunúť ten "najvýhodnejší" tovar. A čo my? Utekáme, bežíme ozlomkrky len aby sme stihli kúpiť niečo, čo v konečnom dôsledku možno ani nepotrebujeme. Hlava je nafúknutá od októbrových vianočných reklám, pobiehajúcich Santa Klausov, sobov a iných doslova komerčných postavičiek. Vianoce sa stávajú sviatkami pokoja pre tých, ktorým naplnia vrecko a nás bežných ľudí zamotávajú do spleti reklamného chaosu a popagačného kvílenia. Pri takomto ohlušujúcom búšení zo všetkých strán už len ťažko môžeme hovoriť o nejakom pokoji, nie to ešte o vianočnej idyle. Je však možné brániť sa? Je možné udržať si vnútorný pokoj?

Áno! Musíme zistiť kde zmizol pôvodný význam Vianoc. Vieme, z rozprávania starých rodičov, že Vianoce boli niekedy skutočne sviatkami rodinného a vnútorného pokoja. Čo sa teda mohlo stať? Odpoveď je jednoduchá. Naši starí rodičia nemali starosti s nákupmi, najväčším darom, ktorý mali, bola láska. Vtedy Vianoce boli skutočnými Vianocami. Dnes sa svet orientuje na matériu- lesk peňazí a vytrácajú sa pôvodné hodnoty. Čím plnšie máme ruky, tým prázdnejšie srdcia. Náš ušľachtilý úmysel obdarovať blízkych sa zmenil na súboj o najlepší dar. Náš ušľachtilý úmysel zneužili tvorcovia reklám a o čo horšie my sme sa nechali nimi zneužiť. A teraz sa čudujeme, prečo sa na štedrý deň so všetkými hádame. Kiež by nie, keď namiesto lásky dávame veci a rovnaké veci aj dostávame, napriek tomu, že potrebujeme lásku.

Čo ale robiť? Dámy a páni, jednoduchá odpoveď, obyčajné objatie dokáže vaším blízkym a aj vám viac, než by ste zmohli s materiálnym darom. Darček je tiež prejav lásky, ale nie je jediný. Vianoce treba prežiť ako milujúci človek, nie ako "nenásytná zver". Dokážme, že myšlienka Vianoc, ktorú zabíjajú obchodné spoločnosti, je živá v nás a v našom okolí. Myšlienka Vianoc taká prostá a zároveň tak potrebná pre život: "Buďme k sebe všetci lepší a milujme všetkých." Aké jednoduché, možno príliš detské, možno klišé, možno by to vedel napísať každý, ale kto tak dokáže konať? Ak však dokážeme žiť podľa tej jednoduchej myšlienky nielen počas Vianoc, tak potom sa stanú skutočnosťou slová piesne: Každý deň budú Vianoce. Áno, každý deň budú Vianoce, ak dokážeme každý deň prežiť s láskou.




Pôvodná verzia tohto článku bola vydaná pod názvom Vianoce sviatky pokoja? v roku 2011 v zimnom čísle Ľubeľských novín. Zverejnené so súhlasom šéfredaktora.
Autor: Peter G. Hrbatý
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama