O Haniske pri Prešove, diskutujúcich strojvodcoch a uzlíkoch na sieťach

17. ledna 2014 v 0:09 | Peter Gustáv Hrbatý |  Malé myšlienky
Pravidelne cestujem z Liptovského Mikuláša do Prešova a späť. Pri týchto cestách mi nedá, aby som nenadväzoval rozhovory s inými spolucestujúcimi - niekedy dialógy, inokedy monológy. Hovorím, počúvam a opačne. Poviem vám teraz o jednom rozhovore. Nie je zachytený od slova do slova - niečo som ubral, iné pridal, no myšlienka zostala. Je to trošku dlhšie ako zvyknem písať, ale musel som to napísať celé, ináč by to stratilo podstatu.

S kamarátkou Katkou som prestúpil v Kysaku do osobáku smer Prešov a prisadol som si k neznámej žene. Zopár milých slov na pozdrav a vlak sa rozbehol. Až do obce Haniska pri Prešove sme sa bavili o grafitoch na vagóne, vlaku, ktorý nás obchádza, spoločnosti, počasí atď. Keď vlak zastavil v obci Haniska pri Prešove, rozhodol som sa, že zmením tému.

"Pozrite sa von oknom, čo vidíte?" povedal som, snažiac sa prekonať grafity znemožňujúce mi výhľad.
"Domy."
"Presne, domy a v každom z nich svieti svetielko! Len si to predstavte..." Žena sa na mňa v rozpakoch pozrela. Pokračujem.
"Len si to predstavte, že za tými oknami, kde svietia svetlá, žije človek. Za každým svetlom jeden človek žije svoj život. Zaujímavé, však?"
"Prečo?"
"Lebo tí ľudia nemajú ani potuchy, že sa o nich rozprávame a možno sa oni rozprávajú o nás! Koľko je na svete ľudí za oknami s vlastnými životmi a osudmi- každý jedinečný! To je tak fascinujúce a úchvatné! Poďme vystúpiť..."
Žena od prekvapenia zdvihla obočie: "Prosím?!"
"Poďme vystúpiť! Už ste niekedy boli v Haniske pri Prešove?"
"Nie!"
"A ty si bol?!" reaguje Katarína doposiaľ pozorujúca náš rozhovor, vlak sa pomaly pohol.
"Nie, ale chcem vystúpiť!"
"Však vystúpte! Zavoláte si taxík do Prešova a všetko bude okej." Pozriem na ženu.
"Ja chcem zájsť za tými ľuďmi, čo svietia a spýtať sa ich na ich život! Ak mám vystúpiť len preto, aby som si zobral taxík, to môžem zostať tu!"
"Veď robte ako chcete!"
"Nie, ja robím to, čo musím... musím ísť ďalej vlakom, a keby aj vystúpim tak to moje rozhodnutie na celej veci nič nezmení. Budem musieť dôjsť do Prešova! Alebo si myslíte, že keby náhle vystúpim v Haniske, tak sa zmení svet?"
"Nič sa nezmení!"
"Vidíte, človek sa môže rozhodnúť akokoľvek, nič sa nezmení! Sme biedne stvorenia. Cestujeme, žijeme za vysvietenými oknami a naše rozhodnutia nič nezmenia. Toto je osud!"

Chvíľku mlčíme, žena sa zahnieždi a za oknami sa mihne "tiger na streche"- neklamný znak, že sme v Prešove.
"Cestujete ďalej?"
"Áno..." odpovedá mi žena.
"Výborne, aj my!"
"Sme v Prešove, môžete vystúpiť!"
"Nemôžeme a ani nechceme, ideme do stanice Prešov- mesto."
Vlak zastavuje na hlavnej stanici. Ľudia vystupujú a skupina zamestnancov železníc sa vášnivo rozpráva pri jednom z odstavených vlakov.
"Pozrite sa von na tých železničiarov," začínam "rozprávajú sa a pritom vôbec netušia, že sa rozprávame o nich."
"Možno to tušia."
"A možno sa rozprávajú o nás..." S úsmevom dodávam: "A viete čo majú spoločné s tými ľuďmi za oknami v Haniske?"
Žena vystrúha prekvapenú grimasu: "Čo?"
"Nás!"
"Ako to?"
"My sa rozprávame o jedných aj o druhých. Aj keď možno sa oni rozprávajú o ľuďoch v Haniske a ľudia v Haniske sa rozprávajú o týchto železničiaroch, no my sme videli aj jedných aj druhých a spojili sme ich." Vlak sa opäť dal do pohybu.

"Osud to je, drahá slečna, ako spleť, sieť, v ktorej je každý z nás zamotaný. Čokoľvek urobíme, akokoľvek sa rozhodneme, to len spojíme vlákna dokopy, urobíme uzlík! A niekedy sa siete prepletú samé! Na zemi je milión Hanisiek a milión železničiarov a sieť osudu má nespočetne vlákien a nespočetne uzlíkov. Všetko je to zamotané a my tiež! Každý má svoju sieť a spája ju so sieťami iných... Ja teraz som spojil moju sieť s vašou!"
Dvíham sa spolu s Katkou, ktorá sa poväčšine len mlčky prizerala a berieme si veci.
"Už vystupujeme!"
"Keď chcete!"
"Nechcem, ja som chcel vystúpiť v Haniske. Ja musím! Dovidenia."
Vystupujem!

Nemám potuchy ako sa siete v budúcnosti posplietajú, ale viem, že niektoré uzlíky viažeme, ale aj rozmotávame my. Na záver vám tradične ponúknem pieseň- až dve. Tieto budú z vlaku!


 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 hrban hrban | Web | 17. ledna 2014 v 18:52 | Reagovat

na buduce nastupia hustí chlopi z Hanisky a uvidiš.4o si ich vôbec berieš do ust.

2 Yima Yima | E-mail | Web | 18. ledna 2014 v 19:32 | Reagovat

To je velmi zajímavá myšlenka! Až pojedu MHD, tak o tom taky zkusím popřemýšlet. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama