"Chlieb náš každodenný..." Príbeh a úvahy

28. února 2014 v 20:05 | Peter Gustáv Hrbatý |  Malé myšlienky
"Chlieb náš každodenný daj nám dnes..." táto veta sa ozýva pravidelne z úst prakticky každého kresťana. Niekedy však slová opakujeme až príliš často na to, aby sme si uvedomili ich význam. A práve táto veta je toho dôkazom. Chlieb má tak hlbokú symboliku, že keby mám poukazovať na všetky jeho významy, tak tu sedím do trúbenia poľnice. Nie je však chlieb ako chlieb. Ja vám dnes ponúknem jeden pribeh a pár úvah z neho vychádzajúcich.

Príbeh o chlebe
Sedel som na návšteve u mojej kamarátky. Internát ponúka bohaté možnosti pre stretnutia a ja nikdy nepohrdnem príležitosťou stráviť čas s dobým priateľom či známym pri horlivom rozhovore. I s touto kamarátkou som viedol zaujímavý rozhovor, mám taký pocit, že o biblii. Popisoval som jej historické pozadia, a hoci by mnohých táto téma nudila, pri tejto milej osobe viem, že mám otvorený priestor ku svojim úvahám.
"Nedáš si chlieb?"
"Ako prosím?!" Celkom mi svojou otázkou pretrhla spleť myšlienok.
"Chlieb." Pozrela na mňa s úsmevom, po pravde debatili sme už hodnú chvíľu a niečo by som zjedol, nuž som súhlasil. A tu vidím ako začala natierať chlieb maslom.
"Čo to robíš?"
"Natieram ti ho!"
"Netreba, však si mi ponúkla chlieb!"
"Ale čo teraz?" hľadela na mňa.
"Teraz už nič, to je v pohode... pokračuj to nevadí!"
Keď ho donatierala podala mi ho, ja som sa poďakoval a ochutnal.
"Nehnevaj sa na mňa, nechcem aby to vyznelo nevďačne, ale tento chlieb nie je dobrý."
"Ako to?"
"Nemá chuť!"
"A ktorý chlieb má chuť?"
"Donesiem ti taký!"
"Čo?"
"Počkaj tu! Ty si ponúkla chlebom mňa, ja ponúknem teba!" A vskutku som sa vybral po chlieb, ktorý si do školy nosím z domova a o pár minút už sme sedeli s chlebom pred sebou.
"Však je taký istý!" povedala a siahla po masle.
"Prosím ťa nie, ak si ho chceš natrieť, natri si potom ale aspoň jeden hryz bez masla!"
"Dobre."
Rozdiel bol zjavný, netajil som to ja a ani moja kamarátka. Tento kus chleba bol fantastický, nič mu nechýbalo a nič z neho nepretŕčalo. Bol to proste chlieb. Zhodli sme sa, že chlieb a chlieb je rozdiel, no nech je chuťovo akýkoľvek stále je to chlieb. Tento príbeh mi potom dlhšiu dobu vŕtal v hlave a prinútil ma zamyslieť sa nad tým, ako sa na chlieb pozeráme a ako s ním zaobchádzame. Napokon som sadol za notebook a svoje myšlienky na záver učesal a spísal.

Krátke úvahy o chlebe
Klasický výrok hovorí, že nie len z chleba žije človek, ale aj zo slova. No to znamená, že nám stačí chlieb a slovo aby sme boli živí. Chlieb aby sme žili telesne, slovo aby sme žili duchovne. Dnes často podliehame myšlienke, že chlieb je len pokrmom, ktorým zajedáme polievku, na ktorý kladieme šunku, mažeme lekvár. Zabúdame, že je to práve chlieb, ktorý nás zasycuje. Zabúdame, že chlieb je jedinečným pokrmom, ktorý má vlastnú chuť. Zabúdame, že chlieb má nadpozemskú silu. Je to opačne, ostatné netreba, stačí chlieb.
Veď ako vraví Diogenes zo Sinope; koláče sú len zle ochutený chlieb. Nezatracujme chlieb ako menejcenný pokrm, lebo z pokrmov je ten najväčší, je to pokrm "každodenný". Koľkokrát ho berieme len ako doplnok, koľkokrát náš chlieb končí v koši, pretože ho nespotrebujeme celý. Veď keď si spomeniem, koľkokrát mne chlieb zostarol a splesnel, akú neúctu som mu svojim správaním preukázal, hanbím sa sám pred sebou. To teda nie... Ja som sa poučil, poučte sa so mnou.

Priatelia, prosím vás, vychutnávajte chlieb, pretože to je skutočný pokrm, ktorý vás zasycuje. Neplytvajte chlebom, to že ho je v našich domovoch veľa neznamená, že nie je cenný. Doplňme slová tej často zmieňovanej modlitby: "Chlieb náš každodenný daj nám dnes... a my ho buďme hodní!"

Pieseň o žrádle!


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama