Hodina v kaviarni...

22. února 2014 v 17:33 | Peter Gustáv Hrbatý |  Malé myšlienky
Ráno. O hodinu otvárajú knižnicu. Sedím v kaviarni.
Na stole čaj. Výhľad na celé námestie. V pozadí hrá rádio.
Som tu prvý. Čašníčky pracovito obehujú okolo strojov. Na námestí sa sem-tam mihne človek.
Babka na bicykli manévruje pomedzi mačacie hlavy- s úsmevom. Kamarátka ide do roboty. Kývam jej.
Nevidí ma. Námestie je asi minútu prázdne. Kaviareň sa zaplňuje.
Tri generácie žien jednej rodiny sedia za mojim chrbtom. Žena s kočíkom uteká okolo lavičiek. Cez prázdnu fontánu prebehol chlapec.
Pán v tmavom kabáte prechádza popred kaviareň. Otáčam za nim hlavu. Nebol to riaditeľ umeleckej školy?
Uvažujem nad významom tohto človeka pre svet umenia. Uznanlivo kývam hlavou. Pijem čaj.
Babka o palici chodí od výkladu k výkladu. Číta. Čítam s ňou.
Kvety. Pánska a dámska konfekcia. Masážny salón.
Kozmetika. Kaderníctvo. V kvetinárstve vykladajú kvety pred vchod.
Námestie je naposledy prázdne. Domy vrhajú tieň do fontány. Zachmúrená žena vošla do jedného z neďalekých vchodov.
Babka na bicykli sa vracia. Cyklistická "Veľká pardubická". Druhá ide oproti.
Mačacie hlavy sú problémom. Do kaviarne vstúpili dvaja muži. Jeden je môj známy- "populárny" umelec.
Primitívnym spôsobom kurizuje čašníčke. Zdravíme sa. Sadajú si za tri ženy za mnou.
Spoza múru vychádza žena. Spoza múru vychádza muž. Spoza múru vychádza dieťa.
Rodina. Chlap berie dieťa na plecia. Miznú vo vchode.
Čašníčke niečo padlo. Nerozbilo sa to. Pravdepodobne mrholí.
Starší pán na bicykli ide cez celé námestie. Skupina dievčat ide nevedno kam. Muž telefonuje.
Starý pán upevnil bicykel v stojane a odchádza. Dvojčatá v kočíku- asi. Pes a pán.
Môj známy odchádza. Skupina sediaca pri okne za nim otáča hlavu. Nebol to on?
Uvažujem nad významom toho človeka pre svet umenia. Nekomentujem. Dopíjam posledný dúšok čaju.
Čaj je chutný. Aj tak som znechutený. Čas pokročil.
Muž si vychutnáva rannú cigaretu. Námestie je poloplné a poloprázdne. Platím.
Pri východe stretávam známu. Chvíľu sa rozprávame. Pozýva ma na koláč.
Zdvorilo odmietam. Beriem si svoje veci. Odchádzam.



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Mariela Mariela | 22. února 2014 v 18:05 | Reagovat

v predstaviteľné, super čitateľné, ýborne Peter Gustáv, zas a znova TLIESKAM!
;-) len tak ďalej..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama