Březen 2014

"Derby pri krmelci"

30. března 2014 v 13:16 | Peter Gustáv Hrbatý |  Aktuálne
Keď vidím tých všeznalých politických komentátorov, odborníkov na medzinárodné vzťahy a podobných veľkohubých internetových hláv, stojí mi rozum na mieste. Média nám nafúknu kauzu a huby po daždi! Vo svete sa niečo stane a hop huby po daždi! A nedajbože voľby, to prišiel monzún! Drahí moji internetoví priatelia naša moderná spoločnosť "dovoľuje" každému vyjadriť si svoj názor. Ja sa nechcem hrať na vševedka a preto vám ponúkam malý príbeh, ale keďže nevidím do politiky, tak píšem o tom, o čo ako-tak viem...

"Peťo prosím ťa, treba ísť do obchodu a cestou sa zastav u starkej, a keď už ideš do dediny, nechceš voliť?" toť slová mojej paň mámy pri včerajších raňajkách. Po krátkej návšteve facebooku, na ktorom prevažne "Kiskovoliči" vyzývajú ostatých k účasti, lebo "Ficovoliči" už vraj voliť šli, zobral som ruksak na plecia a hajde do dediny. Cestou u starkej sledujem ako sa ovce a "hyd" predbiehajú pri krmelci, našťastie ich sa volebný humbuk netýka. To by bolo zaujímavé sledovať voľby oviec občiansky kandidát Rohačka a nezávyslý kandidát Muchavá.
V zásade by to bolo aj tak jedno koho postavia ovce, prístup k ich žrádlu mám aj tak len ja, otec a starká! Z pohľadu ovce, by som ráno vyhral ja- zabezpečili mi to štyri fylpasy dobre nasekaného sena. Večer to už je iné, tam už preferencie dávajú do popredia otca so svojimi piatimi fylpasmi. Však sme sa dopredu dohodli kto dá koľko a komu! A najbližšie k nim má asi starká, tá im rozumie a kŕmi ich senom dohoda-nedohoda. My s otcom sa preto pobijeme o druhé miesto, Rohačka a Muchavá nemajú šancu. Najhoršie asi dopadne kandidát pravice, pes Floky, jeden hlas- svoj.
Otec vyhral - sakra, hádam mu pôjdem zablahoželať, alebo radšej nie, stačí sms. Na starkú mu síce chýbajú aké také hlasy ale predsa! Nuž a v druhom kole ovce volia menšie zlo! To bude trhák! V kampani sa bude kydať hnoj a rozdávať soľ a chlieb (doslova)... ovce s nadšením sledujú a hltajú každé sústo, ktoré im kandidáti ponúkajú! Tradičný konzervatívec VS liberálny demokrat to budú, páni moji derby!!!
Kto vyhrá? Čakáme na posledné hlasy, to je dráma. Výsledky sú tesné 59% a 41%. Vyhrala starká. Ja, ocinov hovorca, len smutne prehlasujem, že ovce vidia ocina viacej v pozícii výkonnej moci a preto toto rozhodnutie nepovažujeme za prehru... bodaj by to tak bolo, čo iné mám povedať, keď nám starká dala na frak. To mal za to kydanie, radšej mal podstielať! Ale zas nesťažujeme sa, starká možno bude dokrmovať ovce aj napriek naším zákazom, bude im pridávať soľ a chodiť s fľašou za jahňatami ale to je všetko... Veď to je jedno! Tak či tak tie ovce ostriháme a zarežeme, skôr či neskôr každú z nich... alebo predáme, no výsledok bude ten istý. Ovce odvolili s vidinou zmeny ale jediné, čo možno vymeníme bude nôž... za ostrejší! Ovečky vybrali ste si medzi tým, kto vás zareže a tým, kto vás uvarí. Menšie zlo! Lebo keď vás varia, to už necítite, ale predtým musí prísť, čo prísť musí...

A tak som odvolil aj ja, ako kľúč som zvolil vypočítanku- ten najracionálnejší prostriedok pre rozhodnutie... Pod kandidátov som však dopísal:
"Čert ako diabol!"

Nuž a pre internetových odborníkov tu mám Nohavicu:

Fylpas- zvláštny obdĺžnikový prútený košík, ocino vraví, že to je jedno z mála vybraných slov po f (fyzika, fyzuľa, fylpas, Fýna etc.)

Človek, pán tvorstva- Homo, dominus des animaux

13. března 2014 v 11:57 | Peter Gustáv Hrbatý |  Malé myšlienky
Som had. Mám studenú krv. Mám hlavu a chvost, čo viac mi treba? Nohy nechcem, som had, nie jašterica. Dokonca mám zuby, som na ne hrdý. Vo voľnom čase sa venujem lovu a spánku, radosť žiť, veď som had. Nemám priateľov, lebo mi ich netreba. Som trochu ctižiadostivý a vždy dostanem to, čo chcem, je to jasné som predsa had.

Som lev. Mám teplú krv. Mám hlavu, telo a mohutné laby, čo viac mi treba? Škvrny nemám, som lev, nie gepard. Dokonca mám zuby, som na ne hrdý. Vo voľnom čase sa venujem lovu a spánku, radosť žiť, veď som lev. Ostatných akceptujem len vtedy, keď sú mi na osoh. Všetci sa ma boja, som mocný a vplyvný, je to jasné som predsa lev.

Som pštros. Mám teplú krv. Mám hlavu, telo a nohy, čo viac mi treba? Pevné krídla nechcem, som pštros, nie orol. Dokonca mám zobák, som naň hrdý. Vo voľnom čase sa venujem behu a spánku, radosť žiť, veď som pštros. Bojím sa lietať, radšej zostávam na zemi. Vlastne skoro vždy sa bojím. Vtedy všetkých nechávam tak a chránim si vlastnú kožu, je to jasné som predsa pštros.

Som človek. Nemám priateľov, lebo mi ich netreba. Som trochu ctižiadostivý a vždy dostanem to, čo chcem. Ostatných akceptujem len vtedy, keď sú mi na osoh. Všetci sa ma boja, som mocný a vplyvný. Bojím sa lietať, radšej zostávam na zemi. Vlastne skoro vždy sa bojím. Vtedy všetkých nechávam tak a chránim si vlastnú kožu. To všetko je jasne, no ale som vďaka tomu človek??



Úvaha napísaná 4. 5. 2010 a zverejnená na Facebooku

Muž, čo liečil úsmevom

8. března 2014 v 18:04 | Peter Gustáv Hrbatý |  Osobnosti môjho života
S novou rubrikou prichádzajú nové inšpirácie. Osobnosti môjho života môžu byť živé i nebohé, mladé i staré, známe i neznáme, no v každom prípade sa nejakým spôsobom dotkli môjho pobytu v tomto svete. Prvá osobnosť môjho života je muž, čo liečil úsmevom.

Za nádherného počasia, v nádhernom Liptove som sa poobede obliekol a vybral na neďaleký cintorín, medzi obyvateľmi mojej obce zvaný aj Lániky. Nie vždy je veselo a veselo dnes veru nebolo. Čierne kabáty v bielom dni neveštia dobré veci. S mužom, ktorého sme vyprevádzali, som sa často nestretával. No určite to poznáte; niekedy stačí tak málo, aby ste si niekoho obľúbili. Jeho meno nebudem uvádzať, nie je to potrebné... Uvediem len to, čo ma táto osobnosť naučila: Žiť s úsmevom!

Možno mi neuveríte, ale vždy keď som toho človeka stretol, usmieval sa. Ja si ho nepamätám inakšie, ako s radostným úsmevom na tvári, a zachovať si úsmev v osemdesiatke, to nie je len tak. To je vzácnosť, drahí moji! Lebo, ako som napísal svet nie je vždy veselý a často nás zarmucuje. Často! Keď vidím, čo sa okolo mňa deje mám pocit malosti a nemohúcnosti. Tento človek mi dal liek! A čo je fantastické, nemusím ani do lekárne... Usmejem sa a hneď je lepšie. Vyskúšajte, zaberá to!

Jeden môj ujo povedal zaujímavý výrok; najspokojnejší ľudia sú tí, čo majú tvrdí život. Babička vám na otázku ako sa má, odpovie s úsmevom; ešte potlačíme kapustu a bude dobre! Chápete to? Veď to je dokonalé v svojej jednoduchosti, nič viac netreba dodať, "potlačíme kapustu a bude dobre" + úsmev. Nothing more! I tento môj známy to nemal ľahké a predsa... Krátke naše stretnutie stojac na zástavke: "Ujo, ako sa máte?" "Výborne!" A za svoju otázku som bol odmenený jedným z najúžasnejších úsmevov svojho života- úprimným, hrejivým, liečivým!

Mám tu pre vás odkaz od muža, čo liečil úsmevom: Chlapi to, že ste "silní muži" neznamená, že sa nemôžete usmievať. "Sila muža" nie je v zachmúrenej tvári, "sila muža" spočíva v schopnosti byť človekom a úsmev k tomu patrí. Ženy? Načo šminky či make up? Úsmev! Krásna žena = usmiata žena!
Svet si zaslúži farbu a úsmev mu tú farbu dodá. Úsmev dodá silu, úsmev dodá krásu, úsmev dodá lásku... Proste je to liek všetkých liekov a som vďačný za to že som mohol stretnúť tak veľkého lekára. Ja neviem, ako to je... Dnes je úsmev luxus? Dnes sa usmievať netreba? Dnes nám má zamrznúť tvár? Nie priatelia, prosím vás darujte jeden úsmev blízkemu alebo sami sebe na počesť môjho známeho.