Trojrohý list na rozlúčku

6. dubna 2014 v 18:47 | Peter Gustáv Hrbatý |  Osobnosti môjho života
Drahí páni,
čujte moju spoveď, bo ja - Jánošík som hriešny tvor, z tých hriešnych dokonca najhriešnejší. Vy ste vyniesli rozsudok, v ktorom ma obviňujete z prestúpenia proti zákonom ľudským i božským a ja sa doznávam svojej viny. Len nie tak zbrklo! Dovoľte mi ešte rieknuť pár slov, než mi hákom telo prešpikujete...

Pozrite sa na seba, páni, a povedzte koho nazývate zlodejom? Toho, čo lipne na živorení ostatných, alebo toho, čo kradne, keď mu už núdza iné nedovolí? Či som mal na výber? Či som chcel odísť do hôr? Či som dobrovoľne ušiel z domova? Nechcel - Musel! A aj keby ma panstvo do hôr nevyženie, ako dlho by som nečinne vydržal pozerať sa na biedu... Pre mňa za mňa nech si ma história odsúdi ako obyčajného zloducha a vraha. Ako toho čo proti zákonu stál, možno i lepšie bude tak! Len vedzte, že zákony krajiny tiež len ľudia píšu. A ako ich píšu? Tak, aby im dobre bolo! No nie všetkým, aby dobre bolo, ale len tým čo zákony píšu. A proti zákonom takýmto rád zbraň do ruky zoberiem znovu a znovu! Keby zákon svetský spravodlivý bol i ja by som v ňom spravodlivosť chránil... Ale chudobný sa bohatým nestane, kým kradnúť nebude! Taký je váš zákon, drahí páni. Ja som však okrádal nesprávnych a v tom má byť moja vina.

I zákon Boží som porušil, no kto nie? Kto ste, že ma súdite? Idete hádzať kameňmi? Vy ma síce odsúdite na smrť a zabijete ako zviera, ale vedzte, že ja jediný z vás umriem ako človek. Ja som sa chudobný narodil a chudobný aj zomriem. Ja som sa nepovyšoval nad iných ľudí ani rodom, ani majetkom ničím. Pamätal som na smrť, na to, že som prach a na prach sa obrátim. Môžete to o sebe povedať aj vy? Človek, je pre vás červom. Žijete si, ako keby ste tu večne. Bohovia mamonu na zemi. Vy, sudcovia, čo sa Bohom oháňate, vyberte si brvno z oka! Za svoje hriechy zaplatím rád, môžete to povedať aj vy, keď vám vystavia účet?

Ja som, kto som a aký som! Súďte ma svedkovia budúcnosti, vravte o mne, čo len chcete... ale nezradil som! Ani priateľov, ani seba! Stojac tvárou tvár smrti, nebojím sa! Žil som dobre, nehanbím sa za seba. Len príď po mňa, ty večná pani a zober ma zo sebou. Čujte moju spoveď, hory, lesy, zvieratá i rastliny, ľud i páni! Čuj vietor divoký, voda sladká, oheň rozmarný i ty matička zem! Čujte ako odchádzam...

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama