Květen 2014

Prechádzka s Kraskom za humnami...

10. května 2014 v 21:11 | Peter Gustáv Hrbatý |  Malé myšlienky

Lúka pokosená tak asi týždeň dozadu vonia vôňou bylín, bodľačia a trávy. Malý čierny pes menom Bendži pobehuje okolo mňa. "Voľno!" a už lieta kade-tade, hrabe a snorí po myšiach, veď to má v povahe. Biele chumáčiky odkvitnutej púpavy poletujú vzduchom v radostnom víre vzduchobitia.

V Liptove na mäkkej mokrej pôde nachádzam svoj raj, Eden vlastnej existencie... Vietor od chrbta prináša zo západu lúče zapadajúceho slnka, hrejú a smejú sa v odleskoch neďalekého potoka. V posledných lúčoch starootcovská horela roľa? Ech, Krasko, poď sa so mnou prejsť poza rodné humná! Stromy nám do tohto vzrušujúceho tanca prírody spievajú poéziu jari. Zdanlivé ticho je vo svojej podstate dokonalým súzvukom prírody, vtáky vášnivo šepkajú novinky o prichádzajúcom cudzincovi.

I nebo hrá svoju pieseň- blankytnú, zamatovú, priezračnú. A oblaky? Nie! Len slnko a mesiac naraz v opojení, čistejšom než víno v sklenenom pohári, skotačivo i túžobne tancujú milostné tango... HOP! A je z toho polka! A tie lány polí sa len mlčky prizerajú. Ale kdeže, každé pole skrýva v sebe more života. Vôkol mňa je oceán krás, oslava prírody, stretnutie úchvatu. Nestačí len vidieť, treba počuť, nestačí cítiť, dotknime sa!

Krasko, viem prečo sa pýtaš, či vyklíčia ešte zubále dračie z poddaných zeme! Vidím tie majestátne rezáky vôkol seba! Týčia sa a obopínajú celý Liptov a moju malú stiesnenú dušu svojim ostrým perleťovým pohľadom... Usmievavé, hrozivé, čarotvorné i mystické. Prvý príbeh Romea a Júlie lež v podaní tatranských štítov Krivaňa a Hole, obrov trpiacich večným odlúčením kričí do vetra svoje túžby!

Chcem dýchať, kráčať a žiť tu a v tejto chvíli! Hltám okamžik plným dúškom, nástojčivo a nedočkavo. Vzduch, voda, zem, oheň sa tu spájajú v jednu harmóniu sveta, uchvatnú a zázračnú... Harmóniu všetvorivú a harmóniu všezničujúcu! Všetko v jednom a jedno vo všetkom. ÚCHVATNÉ.



Krása, že Ivan? Mlčky to pozorujem a píšem. Priateľu, ty si veľký pán... a ja som len z cudziny tulák!


E.M.K. (Éter Malomeštiackej Kultúry)

3. května 2014 v 15:13 | Peter Gustáv Hrbatý |  Spoločnosť, doba a ja
Performance je predstavenie, ktoré môže človeka chytiť a osloviť hocikde a hocijako. Neviaže sa na kostým, miesto, oponu ani javisko. Človek sa stáva divákom bez toho, aby vedel, že je divák, priestor sa stáva javiskom aj bez opony a hľadiska... Herci upozorňujú na spoločenské problémy, bez toho, aby si okoloidúci človek uvedomil, že je súčasťou predstavenia! Divadlo sa tak otvára, prichádza k Vám do ulíc, ktorými sa prechádzate, do obchodov, v ktorých nakupujete, do priestoru, v ktorom žijete.

Slobodná doba umožňuje umelcom slobodne sa vyjadriť, kritizovať pomery, ukazovať ľuďom zrkadlo ich duše! A ľudia sa bránia, v slobodnej dobe umlčievajú umelcov peniazmi a keď sa nedajú tak silou! Performance Študentského divadla Filozofickej fakulty v Prešove E.M.K. (Éter Malomeštiackej Kultúry) dokázal, že sloboda, o ktorej všetci, tak veľkohubo hovoria je ilúzia a klam...
Éter malomeštiackej kultúry nedovolí človeku vystúpiť a nesúhlasiť, nedovolí človeku brániť svoje názory, nedovolí človeku hovoriť, že sa mu niečo nepáči. Žiaden človek neprišiel osobne a nepovedal básnikovi, aby prestal... A hoci malomeštiak otvorene nepovie nič, tak kričí z rúška anonymity!

"My hráme divadlo, to je predstavenie!"
"Choďte hrať divadlo do hory!"

Súdruh policajt hovoril jasne. Ale nebol to len príslušník bezpečnosti, kto obmedzil slobodu umelcovi. Malomeštiaci skrytí za oknami, natoľko odvážni, aby zavolali políciu, nech urobia poriadok s básnikom, recitujúcim svoje básne, nedokázali prísť a dosvedčiť, čo sa stalo... Slobodní ľudia majte hrdosť a hovorte otvorene! Bez svedka niet prečinu! Bez diváka niet divadla- vy ste sa dívali, ale mlčali!

Vy blázni, človeka však nemožno len tak umlčať... Dielo bolo dokončené neskôr, ale ešte v ten deň a na tom istom mieste!

Na námestí pri kostole videli okoloidúci strašný výjav:
Traja uniformovaní muži chytili, zbili a ostrihali básnika recitujúceho verše, ktoré idú ťažko do uší! Toho istého, ktorého malomeštiaci umlčali pár hodín predtým...